Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestomSpiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.
Časti mesta
- mestské časti: Spišská Nová Ves, Novoveská Huta
- menšie časti: Staré mesto, Pod Tepličkou, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Predná Huta, Cigánska osada
Dejiny
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríšeosídlené slovanským obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.
O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.
zdroj: wikipédia
Stručná história Slovenska
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
